≡ Betty MacDonald: The Egg and I
October 2014
The novel The Egg and I belongs to the books which don't need to be introduced. Betty MacDonald describes with humor her own
experiences from her life on a chicken farm, where she lived together with her husband Bob in the northwest of the United States.
The book immediatelly became a beststeller and was translated into most major languages.
Stará mama nás učila, že keď pečieme koláče, môžeme dať do nich všetko, čo máme poruke. Trochu cibule, niekoľko fliaš starého lekváru, zvyšky starého cesta, zvyšky sirupu, za hrsť hrozienok, čerešne, slivky alebo datle a masť namiesto masla. Vždy napiekla hrozné koláče, ťažké, nevykysnuté, plné semiačok a zrniečok. Keď sme ich nejedli, tvárila sa urazene. Nazdávam sa, že nám ich ponúkala len preto, aby vyskúšala naše charaktery, a keď sme odolali, bez výčitiek svedomia ich vyhodila psom alebo mačkám. Zároveň vyhlasovala, že neznáša plytvanie, a naše slúžky šlo rozhodiť od jedu, keď chladničku plnila mištičkami s jedným hrachom, troma fazuľkami a kolieskami citróna. Ak sa mama dala do upratovania a mištičky jej vyhádzala z chladničky, stará mama pobúrene odišla, priniesla desaťkilové vrecko múky a strčila ho mame do ruky so slovami: „Len tak ďalej – a toto vyhoď tiež! Plytvanie je tu na dennom poriadku.“ Stará mama piekla aj príšerné keksy. Dávala do nich tie isté prísady ako do koláčov, ale oveľa viac múky. Keksy, veľké, okrúhle a na palec hrubé, sa lepili na podnebie a nemali nijakú chuť. Problém, čo s nimi, nastal vtedy, keď sme sa prestali sťahovať a usadili sa. Nedotknuté keksy sa hrozivo hromadili v kuchyni a na verande, kým sa naproti nám nenasťahovali Warrenovci. Mali parádny činžiak a dve autá, ale ich deti – boli štyri, dvaja chlapci a dve dievčatá – jedli psie sucháre. Prečo, to neviem, ale jedli ich. Pani Warrenová mala stále na verande päťdesiatkilové vrece psích suchárov a malí Warrenovci si ich po návrate zo školy napchali do vreciek a obhrýzali ich, kým sa hrali na slepú babu. Ochutnali sme ich a po keksoch starej mamy nás chuť psích suchárov ani nešokovala, ani sme nešpekulovali, prečo sú horkasté – asi od sušenej krvi a kostí. Jedného dňa, práve keď stará mama piekla keksy, sa u nás po vyučovaní zastavili Warrenovie deti. Stará mama piekla keksy šesť dní v týždni – tvrdila, že je to lacné, sýte a že sa tým ušetrí. Všetkým vnucovala svoje výrobky. Warrenovie deťom chutili. Boli sme prekvapení a niekoľkokrát sme si odhryzli, aby sme zistili, či tieto nie sú inakšie, ale neboli. Boli to také isté veľké nechutné keksy ako vždy, no v porovnaní so psími suchármi boli úplná lahôdka, pretože Warrenovie deti si pýtali ďalšie. Aj ich dostali. Od toho dňa zakaždým skonzumovali celú výrobnú kapacitu starej mamy a pohľad na ňu, ako pridáva do cesta zvyšok omáčky a pohár sliviek, ktorých sa chytala pleseň, nás už nevzrušoval.
Book review (Slovak): http://www.citaj.to/index.php/recenzie/humor/item/3434-vajce-a-ja
Betty MacDonald (wiki): https://en.wikipedia.org/wiki/Betty_MacDonald